.
ŠKOLA MYSTÉRIÍ HÓROVA OKA


 HOME


 OKEM BOHA HÓRA

   1. díl - ŠKOLA MYSTÉRIÍ

   2. díl - OSIRIS

   3. díl - SFINGA

   4. díl - KVĚT ŽIVOTA

   5. díl - SAKKÁRA I.

   6. díl - SAKKÁRA II.

   7. díl - DENDERA

   8. díl - EDFU

   9. díl - KOM OMBO

 10. díl - PHILAE


 MAGICKÝ EGYPT


ZAKÁZANÁ EGYPTOLOGIE 

TUTANCHAMONOVA PROROCTVÍ 

ÚVOD DO HERMETISMU 

KYBALION 

SMARAGDOVÉ DESKY


 KOSMICKÝ ROK

 BLÍŽENECKÉ VLASTNOSTI

 7 STUPŇŮ MYSLI


 TV, KNIHY, VIDEO


 GALERIE

 E-MAIL

1. PARADOX NA ZAČIATOK

Je to skutočne zvláštny paradox. Od staroveku je Egypt známy ako zem nesmiernej múdrosti, kam jazdili študovať myslitelia z celého vtedajšieho sveta. Sami Gréci, ktorí mali nadmieru prezieravý postoj k ostatným národom, ktoré paušálne nazývali „barbari“, si Egypt nesmierne vážili a priznávali, že za „grécky zázrak“ môžu ďakovať iba svojim učencom, ktorí boli vyškolení v Egypte. K tomu sa dá dodať, že z perspektívy našich súčasných znalostí sa ani nezdá, že by tieto poznatky a náuky dokázali akokoľvek tvorivým spôsobom rozviesť. Preto grécku múdrosť nie je možné považovať za dovŕšenie egyptského odkazu, ale skôr za jeho úbohý odvar. Aj tak však v akejkoľvek príručke o filozofii a o jej dejinách nenachádzame ani zmienku o egyptskej filozofii. Čitateľ by tak ľahko mohol nadobudnúť dojem, že všetok intelektuálny život a štúdium prírody začína až u Grékov. V týchto knihách nie sú obvykle zmienené významné a veľmi rozsiahle filozofické sústavy Ďalekého východu.

Je nutné konštatovať, že dnešná egyptológia egyptskú filozofiu takisto nepozná, a to preto, že nemáme k dispozícii žiadne zjavné filozofické pojednania, tak ako im dnes rozumieme. Jediné, čo sa blíži filozofii (skôr morálke, ale hlavne životnému pragmatizmu), je niekoľko zbierok ponaučení, ktoré však rozhodne nespĺňajú kritériá vysokej duchovnosti a tajomstva, tak ako o tom hovoria grécki autori. K tomu sa dá len dodať, že tieto ponaučenia ich ani spĺňať nemôžu, pretože boli vyučované v základných chrámových školách, kde slúžili ako predlohy na opisovanie pre tých, ktorí sa ešte len učili písať a zároveň si tým vštepovali základné životné pravidlá starého Egypta.

Znamená to teda, že egyptská múdrosť je iba báchorkou, ktorú si Gréci vybájili? To by bolo dosť nepravdepodobné, keď uvážime presnosť antických správ, a ani by to nevysvetľovalo, čo grécki, fénickí a ďalší myslitelia v Egypte hľadali, keď tam vlastne nič zaujímavé nebolo. V skutočnosti môžeme zodpovedne povedať, že egyptská múdrosť je realitou a máme k nej zatiaľ dva prístupové zdroje. Jedným sú samotné staroegyptské pamiatky. Tie sa však ukázali byť nesmierne ťažko interpretovateľné, pretože Egypťania sa vyjadrovali, najmä pokiaľ ide o duchovné sféry, veľmi symbolicky. Prax ukázala, že aby sme týmto pamiatkam porozumeli, nemôžeme k nim pristupovať zatiaľ priamo, ale musíme kráčať späť časom, teda vychádzať z toho, čo sa stalo odkazom egyptskej múdrosti. Takým zjavným zdrojom je mágia a kabala. Prírodovedné poznatky nám pomohli na poli reinkarnačného výskumu, takže bolo možné oživiť vypovedajúcu schopnosť Egyptskej knihy mŕtvych (správnejšie Kapitol o vychádzaní z hmotného sveta do Bezbrehej žiary). Tieto pamiatky sa v Egypte zachovali jednak v písomnej podobe a jednak vo forme chrámov a ich symbolickej výzdoby. Druhým zdrojom sú hermetické texty, ktoré sú zhromaždené v tejto knihe a prvýkrát súborne vydané (niektoré úplne prvý krát v češtine).

O týchto textoch sa do 17. storočia hovorilo ako o spisoch, v ktorých je ukrytá egyptská múdrosť. Neskôr to bolo odmietnuté z dôvodov, o ktorých sa ešte zmienime. V tejto úvodnej štúdii však dokazujeme, že toto presvedčenie bolo správne, pretože sa skutočne jedná o pozostatky egyptskej filozofie. Dnes je dokonca známe, že tieto texty zostavili egyptskí kňazi. Nesmieme sa pritom nechať pliesť tým, že väčšina z nich sa zachovala v gréčtine.

Je treba zdôrazniť, že ani to, že dnešní egyptológovia nepoznajú egyptskú filozofiu, nie je ospravedlnením pre autrov kníh o dejinách filozofie, pretože v ich prácach hermetizmus pravideľne chýba, nech už by ho interpretovali akokoľvek. A práve v tom tkvie dôvod, prečo egyptská filozofia nie je známa egyptológom, lebo klasickí bádatelia sa hermetizmom obvykle nezaoberajú, pretože v ňom cítia niečo gréckemu svetu cudzieho, a naopak egyptológovia sa ním nezaoberajú preto, že už len fakt, že sa väčšina hermetických kníh zachovala v gréčtine, v nich vyvoláva mylný dojem, že ide o niečo, čo patrí do sféry gréckeho sveta.

2. POJEM A VÝZNAM HERMETIZMU

3. PÔVOD

Zdroj: Hermetismus - Tajné nauky starého Egypta,

 
© Jaromír Kozák, Vydavateľstvo Eminent, 2002

Z češtiny preložil: Ptah, prevzaté z: www.cez-okno.net